Slováci patria vo vlastníctve nehnuteľností medzi lídrov EÚ
Silný vlastnícky pud sa u Slovákov prejavuje aj v oblasti bývania. Aspoň tak to vyplýva z viacerých štúdií zameraných na porovnanie podielu ľudí žijúcich vo vlastnom byte či dome s obyvateľmi iných krajín. V rámci členských štátov EÚ dokonca patríme medzi krajiny s najvyšším podielom vlastnených nehnuteľností.
V niektorých rebríčkoch patríme do vedúcej trojky, v iných poradie štátov EÚ s najvyšším podielom ľudí žijúcich vo vlastnej nehnuteľnosti vedieme. Presné miesto v jednotlivých rebríčkoch závisí od metodiky, aká bola pri zostavovaní poradia použitá. Nič to však nemení na tom, že už od vstupu do EÚ výrazne zvyšujeme celkový európsky priemer.
Vo vlastnom býva okolo 90 % Slovákov
Presné cifry výsledného podielu ľudí žijúcich vo vlastnom byte či dome sa priebežne menia. Rozdiely sú však minimálne a v medziročných porovnaniach sa pohybujú len v niekoľkých desatinách percenta. Tento podiel sa tak stabilne drží na úrovni okolo 90 %, z čoho vyplýva, že len 1 z 10 Slovákov využíva nájomné alebo iné bývanie, ktoré nevlastní.
Podiel zvýšili lacné družstevné byty
K vysokému podielu ľudí žijúcich vo vlastnej nehnuteľnosti výrazne prispel sled historických udalostí. Podobne ako v iných krajinách bývalého východného bloku, aj u nás sa v 90. rokoch začali predávať družstevné byty za výhodných podmienok. Podiel, ktorý patril medzi vyššie aj predtým, tak ešte viac vzrástol. Vďaka tomu si mnohí Slováci stihli kúpiť byt pred prvým väčším cenovým boomom, ktorý poslal ceny realít na nové maximá.
Vlastníctvo posilnili lacné hypoúvery
Výpredaj družstevných bytov a postupný rýchly nárast cien dopyt po vlastnom bývaní vôbec nespomalil. Do hry totiž vstúpili hypotekárne úvery, ktoré sa neustále zlacňovali, čo mnoho Slovákov využilo na kúpu vlastnej nehnuteľnosti. Zhruba 90 % podiel ľudí, ktorí bývajú vo vlastnom, sa tak drží naďalej na vysokej úrovni aj vďaka hypotékam. Negatívnym efektom tohto trendu je rýchlo rastúca zadlženosť, v ktorej sme takisto medzi lídrami v celej EÚ.
Chýba dostatočná ponuka prenájmov
Ďalším faktorom, ktorý vplýva na silný dopyt po vlastnom bývaní, je zlá situácia na domácom trhu s prenájmami. Na život v prenájme vsádza len 9 až 10 % Slovákov, čo nás s Maďarskom a Rumunskom radí medzi členské štáty EÚ, kde žije v prenájme najmenej obyvateľov. Otázne je, či by tento podiel zaznamenal vyšší rast, ak by bola ponuka s nájomným bývaním omnoho pestrejšia.
Lídrom aj vo viacgeneračnom bývaní
So silným vlastníckym pudom súvisia aj ďalšie trendy, ktoré napovedajú o našich návykoch a správaní v oblasti bývania. Paradoxne vyznieva, že napriek vysokému podielu ľudí žijúcich vo vlastnej nehnuteľnosti patríme medzi štáty s jedným z najvyšších podielov trojgeneračných domácností. Tie podľa štatistík Eurostatu tvoria už niekoľko rokov za sebou približne 60 % podiel zo všetkých domácností.
Z domu odchádzame medzi poslednými
Na popredné miesta sa zaraďujeme aj v rebríčkoch, ktoré sa zameriavajú na poradie štátov EÚ s najvyšším priemerným vekom odchodu mladých ľudí od rodičov. Tzv. „mama hotel“ u nás zohráva významnú úlohu. Spolu s Rumunskom a podľa viacerých rebríčkov aj s Chorvátskom patríme k štátom, kde mladí ľudia opúšťajú rodičovský domov priemerne až po dovŕšení 31. roku života, čo je v porovnaní so severskými krajinami viac ako 10-ročný rozdiel.
Približne 90 % podiel Slovákov žijúcich vo vlastnej nehnuteľnosti by sa v najbližšom období nemal výrazne meniť. Úroky hypoték sú stále nízke a nájomné byty tvoria malú časť bytovej ponuky, takže aj naďalej by sme mali zvyšovať celkový priemer EÚ, ktorý dosahuje okolo 70 %.
Zdroj foto: inyourpocket.com, dtinteriordesign.com
